2. Kapitola

30. března 2017 v 8:00 | Beeb |  My lovely musician

Alexa

V ateliéri som bola do neskorého večera. Dokonca som vynechala aj obed. Všetky dôležité hovory som nechala na Mile. Nechcela som aby ma čokoľvek vyrušilo. Tie šaty musia byť v piatok hotové, a zatiaľ nemám nič iné ako korzet. Ešte ma čaká veľa práce. Všetky dievčatá odišli okolo siedmej. Mila mi pred odchodom doniesla večeru z neďalekej čínskej reštaurácie. Ani som si neuvedomila, že som taká hladná, až kým sa môj žalúdok neohlásil. Na chvíľku som odložila svoju prácu a pustila som sa do jedla.
V ateliéri som zotrvala až do polnoci.

Andreas

Zložil som mobil. Aj keď v Berlíne bolo niečo okolo deviatej, tu v New Yorku bolo zhruba asi jedna hodina ráno. Vracali sme sa zo štúdia. Robili sme posledné úpravy albumu pred jeho pustením do sveta. Kým sa tak stane, odídeme do Berlína a trochu si oddýchneme. Konečne po dlhom čase uvidím svoju sestru. Mali sme obaja veľa práce. Keď bola ona doma, ja som bol v Amerike a naopak. Za krátky čas sa vyšplhala na vrchol k tým najväčším návrhárom sveta. Mám pocit, že z nej bude druhá Coco Chanel. Usmial som sa a ďalej som zízal von oknom na nočné mesto.
Ani v noci tu nebol pokoj. Všade to žilo. Všade sa ponevierali ľudia. Chalani boli rovnako unavení ako ja. Všimol som si, že Josh ma sleduje a snaží sa niečo vyčítať z mojej tváre. Nechal som ho chvíľu tak, no dlho som to nevydržal.
Josh bol dobrý chalan. Navonok drsný, no my sme dobre vedeli, čo je zač. Nikomu by nedokázal ublížiť, nie je to ten typ. Bol odo mňa o rok starší. Mal dvadsať šesť. S Aexou sme boli dvojičky, ja som, samozrejme, starší. Harry a Markus boli súrodenci. Rozdiel medzi nimi boli dva roky.
Josh sa na mňa pozeral svojimi hnedými očami tak, až mi to začalo byť nepríjemné.
"Čo je?" spýtal som sa ostrejšie ako som plánoval.
Iba mykol plecami a otočil hlavu k oknu. Pomaly som si ho premeral. Bol o hlavu vyšší ako ja a bol aj mohutnejší. V kapele sme rovnako dlho. Hrám na bicie a on na basu. Veľa toho nenahovorí. A keď už aj niečo povie, tak vždy udrie klinec po hlavičke.
Zo začiatku sme boli rivalmi.

Flashback

Konečne sa blížil koniec školského roka. Bol som celý bez seba. A nielen preto, že mám na pár týždňov pokoj od školy, ale hlavne preto, že štvrtáci odchádzajú a ja budem mať pokoj od toho divného Josha Johanessa. Nie je to zlý chalan. Mali sme spolu hudobnú.
Jeho problémom je, že je taký zvláštne tichý. Nikdy nič moc nenahovorí. Len sedí a civie.
Za sebou počujem dupot. Otočím sa. Alexa a jej kamarátka Mila bežia za mnou.
"Andreas, veď počkaj! Ja vôbec nechápem, kam sa ponáhľaš. Dohodli sme sa predsa, že ma počkáš pri vchode." Pozrela sa na mňa Alexa vyčítavo.
Jej havranie vlasy si ostrihala na protest toho, že nechce byť ničím iným len návrhárkou. Bolo zvláštne vidieť ju s krátkymi vlasmi, ale chápal som, prečo to urobila.
"Veď hej, prepáč. Len už som to tam nemohol vydržať. Strašne ma štve." Precedil som pomedzi zuby. Dievčatá sa na mňa nechápavo pozreli.
"Kto ťa štve?" zapišťala Mila.
"Josh Johaness." Zavrčal som, a zrazu sa objavil vo dverách. Pomaly schádzal dolu schodmi. Bol robustnejší ako ja. Ani sa nepozeral pred seba. Mieril rovno k nám. Skôr ako sa dievčatá stihli otočiť, aby zistili na koho zazerám, Josh bol tak blízko a narazil do mojej sestra. Alexa spadla na zem a zošity, ktoré mala v rukách sa jej rozsypali po zemi. Od hnevu som očervenel.
"Nevieš sa pozerať kam šliapeš, ty debil?" zvýšil som hlas viac než bolo potrebné. Nechápavo sa na mňa zahľadel.
"Andreas, nič sa nestalo, som v pohode." Alexa sa pomaly začala škriabať na nohy. Veci, porozhadzované po zemi, si nikto nevšímal.
Josh mykol plecami a odišiel.

End of flashback

Slabo som sa usmial nad tou spomienkou. Kto by si bol pomyslel, že s týmto chalanom budem taký dobrý kamoš. Moja sestra by vedela odpustiť aj satanovi peklo. Je to dobrák od kosti, len si to nepripustí.
"Ako sa má?" ozval sa zrazu Marcus. Usmial som sa.
"Veď ju poznáš. Veľa práce. Pripravuje sa na Fashion Week. Chce tam predstaviť novú kolekciu. K tomu má nejakú zákazku pre Rihannu. Dáva si zabrať."
"Úprimne, niekedy si toho berie až príliš." Pripojil sa Harry. Chalani potom vášnivo debatovali o práci. Nielen o sestrinej ale aj o našej. Cesta do bytu nám ubehla rýchlejšie ako som očakával.

Josh

Andreas volal so svojou sestrou. Bolo zvláštne sledovať ako sa jeho tvár rozžiari keď ju počuje. Málokedy chápem súrodeneckú náklonnosť. Som jedináčik a jedinými súrodencami sú títo chalani.
Keď zložil, chvíľu som ho sledoval. Neviem či sa mám opýtať na ňu. Možno je lepšie keď nič netuší ani jedno z dvojčiat.
"Čo je?" osopil sa na mňa.
Mykol som plecami a radšej som odvrátil zrak. Už iba dva dni. Dva dni a letíme domov. Aspoň na chvíľku ju uvidím.

Alexa

Domov som prišla totálne uťahaná. Jediné šťastie je, že nemám ani len domáce zvieratko. Normálne by som aj ľutovala to chúďa, s ktorým by som sa odhodlala zdieľať svoj byt. Umrelo by od hladu a samoty. Niekedy premýšľam nad tým, či je dobré mať toľko práce. Ale kedy ak nie teraz? Mám všetko, čo som chcela. Tvrdo som na to drela.
Pomaly som sa odšuchtala do spálne. Kabelku som hodila na kreslo pri okne. Vyzliekla som sa zo svetra legín a zamierila som so do kúpeľne. Bolo oslobodzujúce dať si horúcu sprchu. Bola som na smrť unavená a chcela som len spať. Už dávno bol nový deň, to znamená, že brat príde zajtra. Už som sa nevedela dočkať.

Keď mi zazvonil budík o ôsmej, cítila som sa ako po bitke s klokanom. Nie som si istá ako taká bitka vyzerá, ale som si sto percentne istá, že sa po nej človek takto cíti. Vstala som a kašľala som na oblečenie. Moja prvá cesta bola ku kávovaru. Uvarila som si trojitú kávu. Ak ma toto nevzpruží, tak už potom neviem.
Skôr ako som si stihla odpiť tmavého moku, pípla mi esemeska. S povzdychom som zodvihla mobil a pozrela som sa na displej. Mila. Povzdychla som si znova.

Volal nejaký Georgo Vittero. Vraj chce niečo s tebou prebrať. Dohodla som vám stretnutie na 11:00 tu v ateliéri. Mila.

Musela som si to prečítať trikrát. Absolútne neviem, kto je Vittero, nie ešte to, čo by chcel preberať.
Kávu som dopila na dva dúšky. Odišla som ku šatníku a začala som hľadať niečo vhodné. Stála som pred veľkým zrkadlom len v spodnom prádle a obzerala som sa. Bola som veľmi bledá na to aby som sa obliekala do bledých farieb. Takže som zvolila Tmavomodré pančuchy, žltú úzku sukňu a tmavomodrú volánovú blúzku. Vybrala som si diamanty do uší a rovnaký náramok. Mandľové oči som si orámovala čiernou ceruzkou a riasenkou. Tmavý rúž.
Pri dverách som zvesila koženú bundu a obula som si lakované poltopánky. Pomaly som kráčala k autu, keď mi znova pípla esemeska.

Ponáhľaj sa. Vittero prišiel skôr. Už ťa čaká. Mila.

"Do riti!" zamrmlala som si pre seba. Neznášam, keď niekto nedodržiava čas stretnutí.


Mila


Ten chlap bol zvláštny. Nevyzeral zle, ale bolo na niečom niečo, čo by som nechcela vedieť ani za peniaze. Takúto tajuplnú charizmu som ešte u nikoho nevidela. Kde trčí tá Alexa? Viem, že tu bola do neskorej noci, ale hádam sa tu dostaví skôr ako mi od nervozity roztrhá vnútornosti.
"Dáte si čaj alebo kávu?" opýtala som sa v nádeji, že povie nie. Ak zbadá, že sa mi trasú nohy, tak tu určite skolabujem.
"Káva by bola fajn." Sladko sa na mňa usmial.
Pomaly som sa postavila a prešla som do jedálenského kútika. Uvarila som mu kávu. Smotanu som naliala do malého džbánika na to určeného cukor som vybrala z poličky. Všetko som úhľadne uložila na podnos a zaniesla som to na stôl pred ním. Ako som pomaly kráčala cez miestnosť, premeriaval si ma. Ako som pokladala podnos na stôl, oprel sa o zelené operadlo za ním.
"Musí to byť šťastný muž." Povedal a ukázal smerom k môjmu brušku.
"To ja som tá šťastná." Usmiala som sa a vrátila som sa na svoje miesto.
Vonku bolo začuť škripot pneumatík. Alexa. Konečne. Prišla naozaj rýchlo, zrejme to bude ďalšia pokuta. Nebadane som pokrútila hlavou keď vchádzala do ateliéru. Vyzerala, že bude chŕliť blesky. Nedivila som sa.

"Mila, zaveď pána Vittera do salónika na poschodí. Ja tam o chvíľu prídem." Videla som, že sa chce trochu upokojiť, tak som nenamietala. Pokynula som pánovi Vitterovi aby ma nasledoval.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama