III.

26. března 2017 v 10:34 | Beeb |  The love between us
Layla
Budila som sa s bolesťami hlavy. Zvnútra mi do čela búšila neviditeľná päsť. Zastonala som s hodila som sa naspäť na vankúš. Pozrela som sa von oknom. Ešte ani nesvitalo. Otočila som sa na bok a pokúsila som sa znovu zaspať.

Keď som sa znovu zobudila, bolo pol desiatej. Pomaly som sa vyhrabala z postele. Prešla som do kúpeľne a umyla som si tvár studenou vodou. Kefou som si rozčesala pomotané vlasy a šla som k šatníku. Aj keď bol november, v LA bolo teplo. Vzala som si teda zelené šaty, ktoré mi siahali do pol stehien. Na nohy som si obula čierne balerínky s mašľou a ohnivé vlasy som si nechala splývať po chrbte.
Zišla som dole a hľadala som brata. No v kuchyni som našla len Noaha.
"Dobré ráno, princezná." Usmial sa na mňa. Všetci chalani z kapeli ma rozmaznávali. Brali ma ako vlastnú sestru. Teda až na Calluma.
"Hmm. Bré." Odpovedala som nalievajúc si kávu do hrnčeka. Hlas som mala trochu chrapľavý. Pozrela som sa naňho a v jeho očiach sa mihol tieň.
"Počuli ste tú hádku?" spýtala som sa previnilo. Prikývol.
Bola som hlúpa. Nemala som to Archiemu povedať. Určite som ho tým ranila. Vedela som, že hudba je preňho všetkým, ale na mňa by nikdy nezabudol. Aj teraz, keď som bola dospelá sa o mňa staral ako vtedy, keď sme boli deti a rodičia na nás nemali čas.
Byť dieťaťom dvoch lekárov chcelo pevné nervy. Nikdy neboli doma. Zaujímala ich iba práca. Archie tu pre mňa bol vždy keď bolo treba.
"Mrzí ma to." Šepla som. Hanbila som sa za to.
"Archie si to nezaslúžil. Ale mne tu nehovor, že ťa to mrzí. To musíš povedať jemu. Bol z toho zničený."
"A kde je?" opýtala som sa.
"Všetci šli do nemocnice. Pred polhodinou sa začala operácia."
"A ty?" ukázala som naňho šálkou.
"Čakal som, kým vstaneš." Usmial sa
Pri myšlienke, že zas uvidím Calluma sa mi rozochvel žalúdok a skoro sa mi podlomili nohy.
"Ideme?" vytrhol ma z mojich myšlienok.
"Poďme."

Nemocnica bola vymaľovaná teplými tónmi. Žiadna sterilná biela, ale teplá žltá a upokojujúca zelená. Šli sme chodbou do miestnosti pre návštevníkov. Keď sme vošli dnu, všetci zodvihli hlavy. Dnu boli len môj brat so Scarlett a Theo. Nemohla som sa bratovi pozrieť do očí a tak som zrak upierala na podlahu. Noah si prisadol k Theovi a ja som ostala stáť na mieste. Scarlett chytila Archieho za ruku a veľavravne sa naňho pozrela. Vstal a prešiel ku mne.
"Operácia potrvá ešte asi hodinu. Nechceš sa ísť prejsť?" Aby to dopovedal, musel si odkašľať.
"Dobre." Na viac som sa nezmohla. Keď som si spomenula na včerajší večer, zalial ma rumenec. Mlčky sme vyšli von a Archie zamieril ku kaviarni na druhej strane ulice. Mlčky som ho nasledovala. Až keď objednal dve kávy, pozrel na mňa.
"Ten včerajšok..."
"Mrzí ma to." Vyhŕkla som.
"Nemusí. Mala si pravdu." S úžasom som naňho pozrela.
"Nemala som to povedať." Pri spomienke na svoje slová som sa zahanbila ešte viac.
"Celé tie tri roky som na teba kašľal. Tie telefonáty každú stredu sa pre mňa stali rutinou, ktorú by som opakoval už len zo zvyku. Bol som taký zaneprázdnený, že keby mi to Theo nepripomenul, tak na teba úplne zabudnem. Neukázal som sa na Vianoce ani na tvoje narodeniny. Vykašľal som sa na svoj starý život a teba som v tom nechal samú. Mňa to mrzí." Jeho slová boli pravdivé a plné bolesti. Nechcela som mu hovoriť ako veľmi mi ublížilo keď nechodil vôbec domov. Bola som šťastná, že dostal zmluvu. Nechcela som mu to kaziť.
"To je v poriadku. Máš prácu, o ktorej si vždy sníval a ktorá ťa napĺňa. Teším sa, keď sa tešíš aj ty. Je jedno kde budeš. Trebárs aj na mesiaci." Povedala som a odchlipla som si zo svojej kávy. Povedala som mu čistú pravdu. Uvedomila som si, že ma nemôže stále vodiť za ručičku ako malé decko. Musela som sa začať o seba starať sama.
"Hneváš sa?" spýtal sa tak previnilo ako malé decko, ktoré rozbilo maminu obľúbenú vázu.
"Samozrejme, že nie." Usmiala som sa a vtisla som mu bozk na líce.
"Ak to niekto odfotil, zajtra budú toho plné noviny." Zasmial sa. Ani ja som sa neubránila úsmevu.
Keď sme sa vracali naspäť do nemocnice, zastavili sme sa ešte v tej kaviarni a vzali sme kávu aj pre ostatných.
Vošli sme do miestnosti pre návštevy a usadili sme sa do nepohodlných kresiel. Čakali sme ešte dvadsať minút a každý si krátil čas inak. Scarlett a Archie si vzájomne vyznávali lásku niekde v kúte. Boli spolu sladkí. Noah a Theo sa vášnivo o niečom rozprávali až mi prišlo nefér rušiť ich.

Keď nám prišla sestra konečne oznámiť, že operácia sa skončila, boli sme už pekelne nervózni. Nervozita vo vzduchu sa dala doslova krájať. Mohli sme ísť do izba, kam ho previezli. Všetci sa zhrčili okolo postele. Ja som ostala pri stene. Nemala som odvahu stáť niekde, kde na mňa uvidí. Do čerta, prečo som sem vôbec prišla? Mala som ostať v Seattli.
Konečne sa začal prebúdzať. Keď konečne otvoril oči, vyzeral trochu dezorientovane. Keď si uvedomil kde je a čo sa stalo, upokojil sa.

Callum
Zobúdzal som sa z mrákot. Cítil som sa ako po preflámovanej noci. V hlave mi trieskalo, ústach som mal sucho a noha ma pekelne bolela.
Nevedel som si spomenúť čo sa stalo, nevedel som kde som.
Keď som videl všetkých okolo mojej postele, nechápal som. No keď som začul všetky tie prístroje, došlo mi, že som v nemocnici.
"Čo sa stalo?" ešte stále som bol zmätený.
"Mal si kurva šťastie, že si nikoho nezabil." Vykríkol na mňa Archie. Nikto nič nepovedal. Vedel som ,že som nabúral. No keď som zistil, že som bol jediný komu sa niečo stalo, viditeľne mi odľahlo.
"Arch, nekrič. Nevidíš, že je z toho v riti?" ten hlas som už počul. Nevedel som si k nemu rýchlo priradiť meno. Ach viem, že to dievča poznám.
"Dobre, Layla. Ale nech si ma neželá..."
"Dosť!" zahriakla ho Scarlett.
"Layla?" opýtal som sa nechápavo. Dievča podišlo k posteli a zahľadelo sa na mňa. Okamžite som ju spoznal. Jej hlas som nepočul tri roky a nevidel som ju rovnako dlho. Veľmi sa zmenila. Vyzerala ako žena. Bola to už žena. Už to nebolo to decko, ktoré večne behalo za nami. Áno, Arch ju všade bral s nami, ale nepatrila k nám. Aj keď som nechcel, dával som jej to patrične najavo.
"Pamätáš si ma?" Spýtala sa prekvapene. Ja som bol viac prekvapený, že je tu. Nechcel som to dať najavo, nemôže o tom vedieť.
"Čo tu chceš?" vyštekol som.

Layla
"Prišla som pozrieť brata." Povedala som a sklopila som zrak k podlahe. Líca mi zalial rumenec.
"Callum, ukľudni sa. Je to predsa naša Lay." Obraňoval ma Theo.
"Vaša, nie moja." Odvrkol Callum a obrátil hlavu k oknu.
Otočila som sa na opätku a zamierila som k dverám.
"Počkám vonku." Povedala som cez rameno. Nikto sa ma nesnažil zadržať.
Slzy som mala na krajíčku. Vedela som, že ma neprijme s otvorenou náručou, ale nemusel byť ku mne hnusný. Vošla som do miestnosti a hodila som sa do nepohodlného kresla.
O pár minút vyšli von aj ostaní. Boli trochu zmätený, no hlavne nahnevaní na Calluma. Mohol si za to sám.
"Chlapci idú do štúdia," oznámila mi Scarlett, "ale my si urobíme menšiu dámsku jazdu. Pôjdeme na nákupy a tak." Usmiala sa.
"Super." Bola som vďačná za toto rozptýlenie. Chlapci ma objali a šli preč. Arch so mnou ostal chvíľu dlhšie.
"Prejde ho to, uvidíš."
"Nemyslím si. Veď ho poznáš." Miesto odpovede ma pobozkal na čelo a odišiel.
Ani poriadne nestihol odísť a už ma Scarlett schmatla za ruku.
"Poď ideme." Zavelila.
"Ako?"
"Range roverom." Odvetila s úsmevom.
"A chlapci?"
"Šli Nathanovým autom."
Nastúpili sme do Range rovera a zamierili sme do obchodov. Bolo to vítané rozptýlenie, no moja myseľ neustále zabiehala k tomu hnedookému, tmavovlasému chalanovi, ktorý mi tak ublížil-Callumovi.

Keď sme sa unavené vrátili domov, chlapci už boli doma. Na stole v obývačke ležali škatule s pizzou a plechovky 7-upu. Hodili sme tašky na zem a prisadli sme si k nim.
"Máte pekné kúsky?" spýtal sa Theo.
"Samozrejme. Videl si už niekedy, žeby som si kúpila niečo škaredé?" špúlila pery Scarlett.
"No, ten sveter, čo si si kúpila minulý mesiac. Nie je príliš vábivý." Zasmial sa Archie. Scarlett naňho vrhla výhražný pohľad. Všetci sme vybuchli do hlasného smiechu.
"Lay, ešte stále tancuješ, však?" spýtal sa Nathan.
"Áno, no nie tak ako by som chcela." Poznamenala som smutne.
"Ako to myslíš?"
"Neprešla som konkurzom do Kráľovského baletu v Londýne a tak som ostala učiť v baletnej škole, ktorú som navštevovala."
"To ma mrzí." Pohladil ma Theo po kolene. Nathan vstal a objal ma. Scarlett a Archie si nás vôbec nevšímali. Hodila som do nich pokrkvaný obrúsok.
"Zašite sa niekde v izbe." Archie vzal obrúsok a hodil mi ho naspäť. Vzal Scarlett do náručia a odniesol ju do ich spálne.
"Neboj, spálne sú zvukovo izolované. Von nič neprejde." Poznamenal Theo.
"Presne inak by sme sa pri nich nevyspali." Zasmial sa Noah. Opätovala som im úsmev.
Poupratovali sme neporiadok v izbe a pomohli mi s taškami. Tie, čo patrili Scarlett som uložila pod okno. Veci zo svojich som si naukladala do skrine.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama