V.

26. března 2017 v 10:38 | Beeb |  The love between us
Layla
Večer som sa vrátila totálne uťahaná. Z toho nepríjemného kresla v nemocnici ma bolel chrbát. Mohla som deň využiť aj inak, ale ako?
Celú cestu domov mi myšlienky blúdili smerom k nemu. Nechcela som sa zasa nechať obalamutiť. Túžila som byť pri ňom. Keď som ho videla bez trička žalúdok sa mi stiahol a kolená rozochveli.
"Prečo som ho proste neumyla?" opýtala som sa samej seba nahlas. Vyšla som po schodoch do izby a prezliekla som sa do šortiek a voľného topu. Cítila som sa pohodlnejšie. Zišla som do kuchyne a vytiahla som potraviny, ktoré som nakúpila predtým než som šla do nemocnice. Kúpila som všetko potrebné na enchiladas a pustila som sa do práce.

Keď bolo jedlo hotové a ja som mala upratanú kuchyňu, ostaní prišli domov. Už od dverí bolo počuť Theov smiech. Bol to taký hlboký mužný zvuk. Tiež som sa musela usmiať.
"Hmmm, tu to nádherne vonia." Pochválil Archie len čo vstúpil do miestnosti.
"Naservíruj to, prosím ťa." Povedala som bratovi a on hneď bral taniere a zamieril do jedálne. Noah s Theom vzali jedlo a nasledovali ho. Všetci sme sa pohodlne usadili a začali sme jesť.
"Ako si strávila dnešok?" spýtala sa Scarlett.
"Bola som v nemocnici."
"Povedali ti niečo lekári?" opýtal sa hneď Archie.
"Áno, vraj si poňho môžeme zajtra prísť." Usmiala som sa.
"My musíme byť ráno ešte v štúdiu, ale nechám ti Rover a na obed sa vrátime."
"Dobre." Ďalej sme už jedli mlčky.
Keď sme sa najedli, chlapci mi pomohli odpratať veci zo stola. Opláchla som riad a vložila som ho do umývačky. Noah ma ťahal do obývačky, aby som si s nimi pozrela nejaký film.
"Čo chceš pozerať?" opýtal sa.
"Nie, nepýtaj sa jej. Je to žena. Bude chcieť romantiku." Odfrkol Theo a ja som doňho hodila vankúš. Zasmial sa a hodil ho naspäť.
"Tak, čo chceš pozerať ty?" obrátil sa Noah na Thea.
"Neviem." Zaškerila sa.
"Presne preto som sa jej opýtal."
"Pusti tam Hry o tróny." Ozval sa za mnou Archie. Prisadol si ku mne a Scarlett pricupitala k nám.
Pozerali sme prvú sériu a ja som sa cítila veľmi ospalá. Položila som hlavu na bratovo rameno.

Callum
Odkedy odišla, neviem na ňu prestať myslieť. Nikdy som si nemyslel, že Layla môže vyzerať aj takto. Keď bola mladšia, bola pekná, ale teraz to bolo niečo iné. Nielen preto, že sa nemusím báť, že ma zatvoria keď sa jej dotknem. Ale bolo v tom niečo viac. Nevedel som si to vysvetliť. Keď sa ma dotkla, reagovalo celé moje telo. Musela to vidieť. Ak to aj videla, musela to dobre skrývať.
Zajtra ma pustia domov a tam ju budem mať na očiach celý deň. Už som sa nevedel dočkať.
Layla
Niekto ma poťahal za plece. Otvorila som oči a nado mnou stála Scarlett. Musela som zaspať. Pomaly som sa posadila.
"Choď spať." Usmiala sa na mňa a odišla za bratom.
Vyšla som po schodoch do izby a obliekla som si pyžamu. Uložila som sa do postele a hneď som zaspala.

Ráno som sa zobudila oddýchnutá. Pomaly som sa presunula do kúpeľne a osprchovala som sa. Mokré vlasy som si zabalila do uteráka a na seba som si obliekla tričko Pink Floyd a čierne šortky. Bosá som prešla dolu. Dom bol tichý. Prešla som do kuchyne a na chladničke som našla pripevnenú kartičku.

Šli sme skoro. O 13:00 sme doma.
Archie.
Usmiala som sa a kartičku som pripevnila naspäť. V jednej zo zásuviek som našla fixku a na kartičku som dopísala:

Šla som po Calluma do nemocnice. Ak ešte nie som doma, tak som sa šla zbaviť jeho tela.
Layla.
Usmiala som sa na chladničku a vytiahla som odtiaľ mlieko. Z komory som si vzala cereálie a naraňajkovala som sa.
Po raňajkách som vyšla naspäť k sebe a zložila som si uterák. Vzala som si fén a začala som si sušiť vlasy. Trvalo mi to asi polhodinu, kým boli dokonalo suché. Prečesala som si ich hrebeňom a usúdila som, že to nie je až také zlé. Vzala som si kabelku a zamierila som do nemocnice.

Premávka v meste nebola až taká zlá ako v Seattli. Do nemocnice som sa dostala ani nie za pätnásť minút. Zaparkovala som auto a vošla som do budovy. Na chodbe som stretla sestričku, ktorá mala včera Calluma umyť. Milo sa na mňa usmiala a ja som jej úsmev opätovala. Prišla som pred Callumovu izbu a zhlboka som sa nadýchla. Zaklopala som a vošla som dnu.
Sedel na posteli pripravený odísť. Keď som vošla zodvihol hlavu a pomaly si ma prezrel.
"Už som podpísal všetky papiere. Môžeme ísť."
"Si si istý, že to prejdeš sám a po svojich?" opýtala som sa neisto.
"Jasné, že nie. Dostal som barly." Povedal a ukázal na koniec svojej postele.
"Dobre." Podala som mu barly a vzala som jeho tašku. Zamračil sa.
K autu sme šli mlčky. Otvorila som mu dvere a kým nastupoval, hodila som jeho tašku dozadu. Keď som si sadala za volant, bol už pohodlne usadený. Zapol si pás a pozrel sa na mňa.
"Nie je slušné na niekoho takto civieť." Poznamenala som. Usmial sa a otočil sa dopredu.
Naštartovala som a zamierila som domov.

Prišli sme ani nie o desiatej. Callumovi sa ťažko vystupovalo, tak som mu pomohla. Pomaly som ho zaviedla do obývačky kde sa zložil na sedačku. Zapol si televíziu a ja som sa vrátila do auta po jeho veci.
"Kam ti to mám dať?" opýtala som sa ukazujúc na jeho tašku.
"Do izby."
Tašku som odniesla k nemu a zastavila som sa u seba aby som si vzala mobil. Mala som správu od Scarlett. Písala, že sa to trochu predĺži a, že sa ospravedlňuje, že ma s Callumom nechá samu tak dlho.
Zišla som dolu a sadla som si do kresla, čo najďalej od neho.
"Ďakujem." Vyvalila som naňho oči.
"Za čo?"
"Za to, že si po mňa prišla. V štúdiu je to napäté a moje zranenie posunulo turné." Poznamenal.
"Neboj sa, ak budeš poslúchať fyzioterapeuta, ktorý príde zajtra, všetko dobre dopadne."
"Dúfam." Ďalej sme už sedeli mlčky.

Keď ostaní prišli domov, Callum bol u seba v izbe. Bolo ťažké pomôcť mu hore schodmi. Bol mohutný a ja som mu siahala len po plecia. Nejako sme to zvládli a ja som oddychovala na gauči.
"Ahoj." Pozdravili ma Theo a Noah zborovo.
"Kde je Callum?" opýtal sa Archie.
"Hore."

Callum
Na dvere sa ozvalo tlmené klopanie. Dnu vošiel Arch.
"Čo chceš?"
"Potrebujem s tebou hovoriť."
"Čo sa deje?" posadil som sa. Vyzeral byť vyčerpaný.
"Musíš sa dať rýchlo dokopy."
"Koľko mi na to dali?"
"Tri mesiace." Povzdychol si.
"Zvládnem to." Povedal som rozhodne. Možno nebudem stopercentne okej, ale chodiť budem bez bariel.
"Ešte niečo." Otočil sa ku mne skôr ako odišiel.
"Áno?"
"Neopováž sa jej ublížiť." Zavrel za sebou dvere.
Ublížiť? Nechcel som jej ublížiť. Chcel som sa jej priznať. A on to dobre vedel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama